Prázdny
0,00 €
 
-24 %
Filozofia osvietenstva, romantizmu a idealizmu

Filozofia osvietenstva, romantizmu a idealizmu

Autor:
|
Vydavateľstvo:
Dátum vydania: 2007
Autor knihy po predchádzajúcich knihách pojednávajúcich o dejinách myslenia (Ranokresťanská filozofia, Scholastická ilozofia a Renesancia a barok) prichádza s dejinami doby, keď ľudský rozum bol postavený na piedestál božstva, keď sa po prvýkrát v dejinách Európy tvorí filozofické hnutie s politickým významom, s dejinami ...
Bežná cena knihy: 9,46 €
Naša cena knihy: 7,19 €
Ušetríte: 24 %
Dostupnosť: Posledných pár kusov na externom sklade
Detaily o knihe
Počet strán: 302
Väzba: Brožovaná
Rozmer: 150x210 mm
Jazyk: SK Slovenský Jazyk
EAN: 9788080941260
Rok vydania: 2007
Žáner: ine
Zákazníci, ktorí si kúpili túto knihu, si kúpili aj...
Artériová hypertenzia v praxi
Peter Jonáš
13,28 €
Zeitdieb #26
autor neuvedený
13,02 €
Na vandru s Reflexem VI.
Zvelebil Jan
15,91 €
Princezny - Puffy taštička
autor neuvedený
4,65 €
Izrael - turistický průvodce
Wilsonová Samantha
29,17 €
Láska není samozřejmost
Řeháčková Věra
0,00 €
O knihe
Autor knihy po predchádzajúcich knihách pojednávajúcich o dejinách myslenia (Ranokresťanská filozofia, Scholastická ilozofia a Renesancia a barok) prichádza s dejinami doby, keď ľudský rozum bol postavený na piedestál božstva, keď sa po prvýkrát v dejinách Európy tvorí filozofické hnutie s politickým významom, s dejinami osvietenstva, romantizmu a nemeckého idealizmu. Osvietenstvo vo Francúzsku vyvrcholilo vo Francúzskej revolúcii. V Nemecku sa formovalo na univerzitách a vyvrcholilo v nemeckom romantizme a idealizme. Nemalú úlohu v tomto procese zohrali aj intelektuáli židovského etnika, ktorí žili, študovali a pracovali na nemeckých univerzitách. Židovské osvietenstvo zohralo veľmi dôležitú úlohu v strednej, a hlavne vo východnej Európe. Osvietenská filozofia sa stala známou tým, že politickí myslitelia osvitenstva slúžili ako poradcovia na kráľovských a cisárskych dvoroch. Patril sem cisársky dvor Márie Terézie, Jozefa II., Leopolda II., Juraja III., Gustáva III., Fridricha VI.a Ľudovíta XIV., Petra Veľkého a Kataríny Veľkej. Králi korešpondovali s filozofmi, vyhľadávali ich spoločnosť a uchádzali sa o ich radu.