Dáška, dlhá cesta na juh

Autor na margo svojej knižočky napísal: -Nie sú priepastnejšie chvíle, ako tie, keď sa na milovanú bytosť odrazu pozrie smrť. Všetko ustrnie, zostane len okno do záhrady a predposledná jar. Svet okolo zmizne a v jeho trhline sa dejú iné veci, iné príbehy, zamdlievajúca neha volá o pomoc. To, čo dostávate do rúk je denník takejto chvíle. Poézia? Nie, výkriky, prosby vyslovované potichu až k šialenstvu vydeseným tvorom. Keď zomiera krásne nežné talentované dievča, svet odrazu tmavne, keď zomiera čistá duša, srdce cíti blížiace sa hrmenie. Ako na Golgote. V roku 2008 sa práve taká nežná duša deň po dni blížila k Neznámu. Bola vyrovnaná, usmievala sa, svojím hlasom nás ešte stále tíšila. 29. novembra 2009 večer som jej šepkal , neboj sa, Dáška, ideš do krajšieho sveta. Presne o deviatej hodine posledný raz vydýchla a vo mne navždy ustrnulo závratné ticho.-