Poľská škola reportáže – Limitovaná medená edícia

Limitovaná medená edícia – Poľská škola reportáže, vám prináša troch predstaviteľov legendárnej redakcie tzv. Veľkého formátu Gazety Wyborczej. Výber autorov predstavuje tri rozdielne prístupy, metódy reportérskej práce, tri rôzne literárne rukopisy a tri rôzne regióny. Izrael a Palestínska autonómia, Bosna a Hercegovina, stredná Európa. Dizajn balenia z dielne Pavlíny Morháčovej a spracovanie nadväzuje na edíciu Prekliati reportéri. Čitateľ, ktorý ešte nemal príležitosť zoznámiť sa s poľskou školou reportáže, môže v jednom balení získať nielen prierez reportážnou literatúrou, ale taktiež limitované balenie. Prečo kupovať postupne, keď naši čitatelia potvrdzujú závislosť na reportážach. Kto prečítal čo i len jednu reportážnu knihu, nedokáže odolať a siaha po ďalších. Medená edícia nie je určená len tým, pre ktorých je určujúce – to musím mať, ale aj pre tých, ktorí radi obdarujú svojich blízkych zdieľaním rovnakých hodnôt, vnímaním sveta okolo nás a lepším pochopením súčasného diania. Bibliofilom a zberateľom prezradím, že nasledovať bude strieborná a zlatá edícia. Paweł Smoleński – Oči zasypané pieskom (*7. júl 1959, Varšava), poľský novinár, reportér a spisovateľ. V súčasnosti je Paweł Smoleński považovaný za jedného z najlepších novinárov venujúcich sa problematike Blízkeho východu. V knihe Oči zasypané pieskom sa môžete zoznámiť s najdôležitejšími črtami poľskej školy reportáže a charakteristickými znakmi textov Pawła Smoleńského. Tými sú predovšetkým objektivita, ktorú si však nemôžeme zamieňať s neutralitou. Smoleński neponecháva ani zrnko pochybností, na ktorej strane sú jeho preferencie a empatia. Hoci sa rozpráva so všetkými, snaží sa každého pochopiť, cítime, že má rád poctivých, ušľachtilých a pravých ľudí, bez ohľadu na to, či sú Palestínčania alebo izraelskí Židia. W. L. Tochman – Akoby si kameň jedla (*12. apríl 1969, Krakov). Svoje reportérske kroky smeruje tam, kde zlyhala spoločnosť, kde sa susedské spolunažívanie mení na genocídu alebo občiansku vojnu. Prináša svedectvo z Rwandy, Bosny a Hercegoviny alebo z tábora sýrskych utečencov Zaatari v Jordánsku. Je jedným zo zakladateľov Inštitútu reportáže, kde prednáša o poľskej reportážnej škole a súčasne vedie vydavateľstvo Dowody na Istnienie. Za knihu Akoby si kameň jedla bol zaradený medzi finalistov literárnej ceny NIKE a taktiež na ocenenie Prix Témoin du Monde, ktoré udeľuje Radio France International. Lidia Ostałowska – Cigán je Cigán (*1954, Varšava). Prednáša v Inštitúte reportáže vo vo Varšave, spolupracuje s rómskym štvrťročníkom Dialóg – Pheniben, ktorý vychádza v Osvienčime. Pre témy svojich reportáži si vyberá tých, ktorí to majú najťažšie. Píše o ľuďoch vytlačených na okraj spoločnosti, často sú to národnostné či etnické menšiny, mládež rôznych subkultúr. Veľmi silné puto ju spája s Rómami. V roku 2000 napísala knihu reportáží Cigán je Cigán o osudoch Rómov v krajinách strednej a východnej Európy po páde socializmu. Jej reportážna kniha Farby wodne (Vodné farby) z roku 2011 bola nominovaná na Ocenenie Ryszarda Kapuścińského za literárnu reportáž, na cenu Záruky Kultúry 2012 a na literárnu cenu Nike 2012 (najvýznamnejšie literárne ocenenie v Poľsku) a získala cenu Varšavskej literárnej premiéry.