O slovensko-nemeckom spolunažívaní v 16.-18. storočí

V prvej časti práce sa podáva istý prehľadný výpočet prevzatí z nemčiny vo viacerých okruhoch spoločenského a hospodárskeho života ako dôsledok dlhodobého slovensko-nemeckého spolunažívania. Osobitne sa ďalej početnými dokladmi dokumentuje priebeh a odraz tohto spolunažívania aj v jazyku prisťahovaných Nemcov a ich potomkov v priebehu 16.-18. storočia. Je prirodzené, že sa v jazyku našich Nemcov výrazne odzrkadľuje spoločenské i prírodné prostredie, v ktorom Nemci žili a pôsobili celé stáročia. V druhej časti práce sú základným východiskom našej analýzy a dokumentácie najmä písomnosti, texty a zápisy uložené v archíve mesta Levoče. Tam, kde si to vyžaduje potreba dôkladnejšie a komplexnejšie objasniť a dokumentovať vývin významovej stavby niektorých slov, opierame svoju analýzu aj o doklady zo slovenských písomností (napríklad pri slovách Span, Spanschaft, Hotter/Hattert). Je, pravda, prirodzené, že konfrontačný slovensko-nemecký pohľad je naším základným východiskom a postojom aj pri všetkom ostatnom skúmaní, ktorým sa usilujeme priniesť svoj vklad do budovania pravdivého obrazu slovenskej minulosti. V tretej časti práce je základným východiskom nášho skúmania slovensko-nemeckých vzťahov a ich dokumentácie text nemeckej a paralelnej slovenskej účtovnej knihy príjmov a výdavkov mesta Banskej Bystrice zo 17. storočia.