Ferdinand Čatloš - vojak a politik

7. 10. 1895 Liptovský Peter - 16. 10. 1972 Martin Československý dôstojník, slovenský generál a politik. Ferdinand Čatloš bojoval za 1. svetovej vojny v rakúsko-uhorskej armáde na ruskej fronte. V septembri 1915 bol zajatý a ako aktivista slovenského hnutia patril v zajateckých táboroch k propagátorom myšlienky Československa. V roku 1917 sa prihlásil do legií, nastúpil k 7. Tatranskému pluku a absolvoval dôstojnický kurz v Borispole. Rýchle postupoval a od veliteľa čaty sa stal v septembri 1919 už veliteľom III. práporu 12. pluku M. R. Štefánika. Patril medzi nadaných a skúsených dôstojníkov. Po návrate domov odišiel študovať Výsokú školu vojnovú vo Francúzsku a potom prešiel radou veliteľských a štábnych funkcii. V marci 1939 (vtedy bol v hodnosti podplukovníka generálneho štábu) bol menovaný generálom I. triedy Slovenskej republiky a zároveň sa stal ministrom národnej obrany. Naplno sa zúčastňoval na akciách slovenskej armády počas nemecko-poľskej vojny a mal zásluhu aj na vyslaní slovenských vojakov na východnú frontu po roku 1941. Mal tiež silné politické ambície, v letech 1939-40 se pridal k Vojtechovi Tukovi, ale neskôr dal prednosť Jozefovi Tisovi. Od väčšiny predstaviteľov Slovenského štátu sa odlišoval cirkevnou príslušnosťou- bol totiž protestant. Roku 1944 sa už snažil kontaktovať odboj, o jeho rozsahu však nemal tušenie. Zato odboj o ňom vedel svoje. Bolo známe, že s nemeckými vojenskými kruhmi nevychádza nejlepšie a začiatkom roku 1944 hlásila odbojová skupina J. Goliana, M. Ferjenčíka a Mirka Vesela do Londýna, že Čaltoš je rozhodnutý postaviť sa proti okupácii. Čatloš skutočne pripravoval spiknutie proti vláde, ktorej bol členom, a v budove ministerstva obrany sa tajne chystala akcia (tzv. Čatlošovo memorandum). A keď sa koncom júla 1944 nemecká generalita začala pokúšať o začlenenie slovenskej armády pod vedením Augustína Malára pod právomoc skupiny armád Severná Ukrajina, pochopil Čatloš nutnosť realizovať svoj plán. Okrem kontaktu na Malára, ktorý mal veliteľstvo v Prešove, mal k dispozícii na ministerstve aj plk.Viliama Talského. Rozhodol sa nadvizať kontakt so sovietskou stranou a domnieval sa, že má nielen primát, ale vystupuje s prevratnou iniciatívou - o existencii vojenského ústřredia, ilegálnej Slovenskej národnej rade a jej kontaktoch na Londýn a Moskvu nemal totiž ani tušenie. Lietadlo do Moskvy odletelo 4.augusta 1944 - hlavným organizátorom vlastnej akcie bol Ferjenčík. 6.augusta pristáli v Moskve, ale tu ich strážilo NKVD a až 2.septembra sa mohol Ferjenčík stretnúť s H. Píkom. To už bolo povstánie v plnom prúde. Sám Čatloš po jeho zahájení prebeholl na povstalecké územie, ale na ňom bol ihneď internovaný a nebolo mu dovolené vykonávať žiadnu vojenskú, ani politickú činnosť. Po oslobodení bol v rámci retribučného dekrétu postavený pred súd a v rokoch 1945-48 uveznený. Potom pracoval ako úradník v Martine a skonal v súkromí.